Výsledok našej analýzy bol nasledovný:
Murko- odvážny dobráčik. Prítulný kocúrik - avšak výlučne k nám trom, dobráčik, hlavne ja by som s ním mohla spraviť čokoľvek, a neuhryzol by, maximálne by sa len tak dotkol zúbkami. To aj robí, že mi obhryzkáva prsty a pri tom tak mľaská, že chaša- chaša, smejeme sa na tom. A odvážny preto, že jediný sa odvážil vstúpiť a aj zotrvať vo vnútri v dome. Ostatné mačky zo zvedavosti nakuknú, Miranda občas aj vôjde pár metrov, ale hneď beží preč. Murino nie. Ten si zvykol a zakaždým, keď ma vidí, ako idem dnu, už bežká zo záhrady a ide so mnou do domu. Vie, že v kuchyni ho vždy čaká nejaká dobrôtka.
Hovorca - krásny a pyšný bojko. Najväčší z našich kocúrov, mazne sa, len keď sa mu chce, vyvaľuje okrúhle veľké oči, natŕča hlavu a obtiera sa, nechá sa hladkať, až v extáze ježí ten svoj krásny huňatý chvost. Ale akonáhle sa mu niečo znepáči, tak zamraučí, hneď zmení výraz, zazrie na nás šikmými očiskami, hodí chvostiskom a ujde pár metrov do bezpečnej zóny. A bojko je preto, že na to, aký je veľký a pyšný kocúru, tak jediný sa chudák cestou k vetovi raz počúral a raz aj dokakal, že sme ho museli celého doma sprchovať.
Ryšjú - plachý lovec. Od tej nehody, keď bol na pokraji smrti, je veľmi plachý, a obozretný. Keď ho chytím, tak sa vyvalí a pradie, ale kým sa mi to podarí, tak sa so mnou hrá na schovku okolo stromov, prípadne stolov. Ak ho nechytím na piatykrát, už viem, že nič z toho nebude, že sa nechce hladkať. A zároveň je asi najväčší lovec a tulák z našich kocúrov. Väčšinou je za záhradou v krovinách a loví myši alebo vtáčiky. Raz sme ho videli, ako v letku, meter nad zemou, lapil chudáka drozda.
Miranda - roztržitý plaško.
Tigrica - nedôverčivá matka. Nezabudla, stále tam ostala stopa z jej mačacieho detstva. Nechá sa nám pohladiť, aj po ňufáčiku, ale musí mať fakt na to náladu, inak tiež len tak nahnevane pozrie a odíde.
Vločka - pyšná panička
Heba - pokojný nezávislý huňáčik. Má najjemnejšiu kožušinku, ako zajačik, a už sa dá aj pohladkať, a hneď ako ju chytím, pradie.
No a chúďatko Prstienu sme nazvali mizantropom, hoci je to veľmi krásna mačka, taký plyšáčik. Lebo tá nás asi fakt neznáša, zazerá na nás šikmými očami, s nazlosteným výrazom a uteká od nás, ako keby sme boli jej nepriatelia.
Last but not least - Riki - verný priateľ, náš psík, náš deväťročný verný spoločník. Tu vidno ten totálny rozdiel medzi mačkou a psom. Mačka je pani, hrdá, nezávislá, robí si, čo ona chce. Psík, ten je verne s človekom, ako Aďo povedal, nechal by sa od neho aj operovať, keby mu to prikázal, taký je oddaný svojmu pánovi.
