Murko alias Murčik

Toto je náš Murčik. Bol to najmenší kocúr, akého sme kedy mali. Keď mal tri týždne, ešte stále mal zalepené očká. Ale každodenná starostlivosť a umývanie a kvapkanie, ktoré sa opakovalo takmer mesiac, spravili svoje a Murinko konečne poriadne videl. Ale stále bol extrémne chudulinký a maličký a tak sme ho nazvali Pidimurko a Minimurko, či Minimurčíček. Teraz je z neho krásny 6 mesačný kocúr, hoci je ešte stále menší ako jeho braček Ryšavček.

Tu sme si mysleli, že Murko je mačka:(

Už je z neho riadny vegeťak

A tu je z neho takmer bytový kocúr.

Bela

Bela

Bela a Murko  - Jing a Jang

Našli sme ju mňaukajúcu a zmätenú pobehovať po ulici. Hoci sme už mali vtedy plný dvor mačiek, vrátane čerstvého prírastku 5  huňáčikov, nemohli sme ju jednoducho nechať tam. Bolo to krásne biele, trošku zafúľané mačiatko, bola vyplašená, ale napriek tomu veľmi prítulná. Akonáhle ju človek zobral na ruky, rozpriadla sa, čím si naše srdcia získala okamžite. Zaniesli sme ju k misočkám, kde žrávali naše mačičky. Keďže bola hladná, vrhla sa na krmivo okamžite, hlasným prskaním do ostatných mačiek si hneď vydobyla svoje miesto. Darmo, hlad je hlad. Pripravili sme jej miestečko na spanie v kôlni, ale bola to malá neposednica, behala po dvore hore-dole, často vybehla aj na ulicu, kam naše ostatné mačky chodievajú veľmi zriedkavo. Bola taký malý nepokoj.Bola úplne iná, ako naše ostatné mačky. Bola strašne zlatá, ale bála som sa, že sa jej tá jej živosť stane osudnou.

Naše terajšie zvieracie osadenstvo

Je to fakt tak, že náš dom nikdy nebol bez zvierat. Keď som bola ešte dieťa, mali sme stále psa alebo nejakú mačku, najčastejšie aj oboje naraz. A čo sa týka mačiek, takmer nikdy to nebola len jedna mačka, čo vzhľadom na reprodukčné schopnosti týchto malých cicavcov nie je až také zvláštne. To, ako sme sa postupne dopracovali k zvieraciemu stavu súčasnosti, spomeniem neskôr. Dnes sa veci majú tak, že náš dom stráži fešák kokršpaniel Riki a okolo sa tmolí - musím to rýchlo spočítať - jedenásť mačičiek. Nie, nemáme chovnú stanicu, hoci sú to všetko krásne micky, ale pravda je taká, že takýchto obyčiek je všade veľa a záujemcov pomenej:(