Je to fakt tak, že náš dom nikdy nebol bez zvierat. Keď som bola ešte dieťa, mali sme stále psa alebo nejakú mačku, najčastejšie aj oboje naraz. A čo sa týka mačiek, takmer nikdy to nebola len jedna mačka, čo vzhľadom na reprodukčné schopnosti týchto malých cicavcov nie je až také zvláštne. To, ako sme sa postupne dopracovali k zvieraciemu stavu súčasnosti, spomeniem neskôr. Dnes sa veci majú tak, že náš dom stráži fešák kokršpaniel Riki a okolo sa tmolí - musím to rýchlo spočítať - jedenásť mačičiek. Nie, nemáme chovnú stanicu, hoci sú to všetko krásne micky, ale pravda je taká, že takýchto obyčiek je všade veľa a záujemcov pomenej:(
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára