Maznáčik Piaty

Z nášho kocúrika Piateho vyrastá veľký krásavec. Veľmi mi pripomína jedného nášho kúcúra - Čičiho, o ktorého sme ale prišli pred 3 rokmi. Skrátka, je to tak, že život kocúra je plný nebezpečenstiev, a nie vždy to taký kocúrik ustojí.

Ale poďme späť k Piatemu. Piaty je náš navrátilček, po nevydarenom pokuse darovať ho novým majiteľom je  Piatuško u nás a hoci máme okrem neho ešte 3 kocúrov, už by sme ho nedali  nikomu. Je veľký maznoš. Nie taký typickým, mačacím, dotieravým spôsobom, ale takým jeho veľmi svojským.

Mojimi dlhoročnými skúsenosťami s chovom mačiek mám jednoznačne odpozorované, že kocúri sú oveľa prítulnejší a maznavejší, ako mačičky. Skrátka, vedia si tú pohodu oveľa viac vychutnať.

Naši majú situáciu trošku zťaženú, keďže okrem mačičiek je u nás ešte ďalší huňatý štvornožec kokršpaniel Riki, ktorý je v každom okamihu pripravený bojovať s mačičkami o našu priazeň. Akonáhle Riki započuje, že sa prihováram mačkám a nebodaj ich aj hladkám, momentálne je pri mne, zvalí sa na mňa nehľadiac, či je tam vtedy nejaká micka alebo nie, kľudne by sa zvalil aj na ňu, len aby to bol on, ktorý sa bude hladkať. V reále to vyzerá tak, že keď sa maznem s nejakou mačkou, a náhodou je Riki na druhom konci dvora, musím byť veľmi potichu, aby to nezačul. Ale  keďže vieme, aký sluch má pes, málokedy sa tak stane. A naše micinky, keď už počujú, že sa ženie Riki, utekajú,  kade ľahšie. Musím tu ešte uviesť na správnu mieru fakt, že Riki im vôbec neublíži, je to ich kamarát, ale skrátka majú tú plachosť v sebe a utečú. A už mám na hladkanie len Rikiho...Vtedy mu samozrejme nezabudnem vyčítať, že aký je sebec a žiarlivec, ale keď vyvalí tie psie oči, nedá mi nepokračovať v hladkaní huňatého psieho kúžúška....
 
A keďže sú naše mačky dennodenne konfrontované s takouto situáciou a aj oni sú tvory hladkavé a aj vynaliezavé, vysporiadali sa s ňou každý po svojom. Aj Piaty. Keď sa chce hladkať a vie, že na zemi to nepôjde, zavrnká, a vyskočí na okno, ktoré je vo výške niečo vyše pol druha metra a natrčí huňatú okrúhlu hlavičku na hladkanie. Tam ho už nič nevyrušuje, tam sa môže vymaznať do sýtosti. Zdvihne chvostík a od šťastia obtiera hlávku o naše hladkajúce ruky. Niekedy pridá aj slabé hryzkanie a škrabkanie, keď sa veľmi rozšantí, zvykne stisk trošku zosilniť, ale sú to len také jeho prejavy mačacej vďačnosti, samozrejme sprevádzané hlasným pradením. Musím povedať, že Piaty sa veľmi dobre hladká, lebo má z našich mačiek najhuňatejší kožúšok, a kto má rád mačky, vie o čom hovorím, aké je to príjemné zaboriť ruku do huňatej mačacej srstičky, obzvlášť, keď vám dá zvieratko najavo, že sa mu to páči..

tako sa náš kocúrik mazne...